Túra: Budatín - Radoľa
- Budatín - Dubeň - Zástranie - Radoľa
- 16,9 km Spolu: 5:50 hod. Štart: 7:40 Koniec: 13:25
- max.výška: 687 mnm, min.výška: 333 mnm, stúpanie: 550 m, klesanie: 538 m
- Robo, Stano, Bea
- Citát dňa: Stano: Ja vždy nosím sveter navyše. Pre kamaráta. Robo: Ja práve preto nenosím žiadny sveter navyše, keď ho máš pre mňa ty.
Tak som si zopakoval túru, ktorú som absolvoval ako úplne prvú spoločnú s parťákom Janom 28.marca 2010. Tu sa môžeme vrátiť v čase a pozrieť si jeho vtedajšie zápisky a fotogalériu.
Hneď na úvod mojej prvej turistickej reportáže musím upozorniť a priznať, že poetike a skladbe reportáži písaných Jančim si netrúfam sa ani len priblížiť. Moje zápisky budú preto slabým odvarom jeho článkov a asi len priamym opisom udalostí z túr, na ktorých sa Janči nemohol zúčastniť. Z ciest, ktorých súčasťou Janči bol a bude, nechávam pero kronikára pevne v jeho rukách.
Dnešnú 17-kilometrovú túru som už absolvoval myslím po tretíkrát. Je to osvedčená ľahká a zároveň veľmi príjemná tutovka, ktorú odporúčam aj začínajúcim turistom. Celá trasa vedie ľahkým terénom a nájde sa na nej niekoľko príjemných posedení (altánky aj lavičky) na oddych.
V piatok mi Stano oznámil, že sa cez víkend chystá na nejakú "lightku" pretože hlásia pekné počasie a opäť ho to ťahá na túru. Síce má byť poriadny mráz ale jasno. Na víkend som nemal nič naplánované a pri spomienkach na tie príjemné pocity z každej túry, začal som uvažovať, že sa pridám. Keď "lightku", tak navrhujem práve trasu Budatín - Radoľa. Zdá sa mi optimálna, pretože ak by sme narazili na nevyšlapanú stopu ako pred dvoma týždňami na Babej Hore, v tomto teréne by nám to nemalo robiť až taký problém. Tentokrát sa k nám po prvýkrát pridala aj nežnejšia bytosť, Bea. Ani sa neunúvame naháňať sa zavčas ráno. Do Budatína pred Stanov dom sa privezieme o 7:30. Stano nás už čaká a ... aké prekvapenie si pre nás pripravil - dva poriadne termohrnčeky a v každom horúce varené vínko. V mínus 12 stupňoch, ktoré ukazuje teplomer, je to naozaj skvelé zahriatie. Vyrážame smer Dubeň. V jednej ruke treková palička, v druhej hriatô. Zohrievam stuhnuté svaly, prehrievam aj vnútro a pohodovým tempom kráčame až na vrchol Dubňa.
Práve tu na jeho vrchole som chcel nájsť svoju prvú skrýšu GEOCACHE. Jej pozíciu som si včera uložil do navigácie a tešil sa ako vyskúšam tento nový druh zábavky aj v praxi. V navigácii vyberám uložený bod a podľa ukazateľa vyrážam. 25m, 24,22, .... 10,9,8, už sa blížim ! 12, 14, 16m ...kurnik ! Niečo je zle ! Znovu: 11, 10, 9, 12, 14, 16. Znovu ! To tu nemôže byť, skúsim na opačnej strane chodníka. Aha ! 6,4,2 m ... 4, 4, 6, 4, ... to nemá zmysel ! Obaja so Stanom sa boríme v snehu a už len tak prehľadávame okolie, či nenájdeme aspoň náznak možnej skrýše. V tom hlbokom snehu je to ale zbytočné. A navigácia si hlási somariny. Po 20 minútach mi je jasné, že na tento druh zábavky si musím vyhradiť iný deň a trošku sa do toho dostať. Prvý dotyk s geocachingom skončil fiaskom. Prepínam navigáciu na pôvodný záznam trasy a my pokračujeme ďalej po hrebeni smer Zástranie.
Za úžasného počasia si dávame pauzu na raňajky a teplý čaj a ďalšie hriatô, ktoré má Stano ešte v jednej termoske. Beine nové trekové topánky sa už zžívajú s jej majiteľkou a ako sa patrí, pýtajú si svoju daň vo forme zoznamovacích otlakov. Náplaste sú v batohu, takže nás nezaskočili.
V Zástraní zisťujem z akej kravky vyrába firma Milka bielu mliečnu čokoládu.
Ďalšiu malú pauzu robíme za Zástraním na razcestí Pod Kučerovkou. Rovnako ako naše raňajky v altánku na Dubni, tak aj na týchto lavičkách sme si posedeli koncom októbra minulého roku, kedy sme ja, Stano a Jano absolvovali túru do Lysice. Práve na razcestí Pod Kučerovkou sa spoločná cesta z Budatína končí a tieto trasy sa delia. Tentokrát pokračujeme vľavo po zelenej značke smer chata pod Ostrým. Začína sa to tu plniť bežkármi. Jedny idú tam, ďalší nazad. Ideálne počasie, ideálne miesto nedovolilo ani vyznávačom tejto záľuby sedieť doma. Za úplne jasného počasia pokračujeme snehovými pláňami, na ktorých sa v slnku ligocú tisíce malých zrkadielok. Ranný chlad vôbec necítiť. Slnko a pohyb hrejú aj napriek tomu, že je stále poriadne tuho. Pozeráme na hrebeň Malej Fatry a Bei ukazujeme odkiaľ a kam viedli naše dve minuloročné hrebeňovky.
Cestou spomínam ako som práve tu v marci 2010 s Jančim opekal špekáčky. Hneď mi ide slina, ale žiadne v batohu nie sú. Pohodovou prechádzkou lesom prichádzame za hodinku z rázcestia pod Kučerovkou na vrch zjazdovky na Veľkom Ostrom, kde si užívajú nádherný deň vyznavači lyžovania.
Zostávajúca 4,5 kilometrová trasa z Ostrého už vedie len po ceste a tak kráčame, debatujeme a celkom svižne sa presúvame až na opačný koniec Radole. Krátky telefonát a kamarát Vlado sadá v Žiline do auta. Ponúkol sa, že keď už s nami nemohol ísť, aspoň pre nás príde autom, nech nemusíme čakať na autobus. Zároveň mu cestou porozprávame aká dnešná túra bola.
... a ak si sa dočítal až sem, tak už to vieš aj ty.
Robo
