Časový posun (-7 hodín) oproti SEČ mi hrá do karát. Prebúdzam sa skoro ráno a čakám kedy začne svitať, aby som sa mohol zoznámiť s okolím. Sedím na terase, popíjam kávu a hľadím na les a oblohu. Niekde z diaľky som začul pre mňa ten známy škrekot ary. A naozaj ! Po pol hodine ponad les preletí párik ár. Nestíham ani zabehnúť dnu pre foťák. Vonku je síce už rozvidnené, ale slnko ešte nevyšlo. Pozorujem oblohu, fotoaparát už leží pripravený na stole a čakám ...
Akonáhle slnečné svetlo zalialo les, všetko ožilo a prebudilo sa. Taký úvod našej cesty som naozaj nečakal. V priebehu pol hodinky preletelo ponad nás niekoľko párov ár. Vedel som, že ráno a poobede migrujú za potravou ale nemyslel si, že sa mi ich podarí pozorovať priamo z terasy domu.
Balíme pár veci. Vonku už slnko poriadne páli a vyrážame do parku.
Národný park Carara sa rozkladá na ploche 4,7 km2 = 4.700.000 m2. Žije v ňom 37 druhov cicavcov, 16 druhov obojživelníkov, 110 druhov vtákov a 29 druhov plazov, ktoré žijú v prostredí vytvorenom z 1400 druhov rastlín.
Pri vchode zaplatíme vstupné (10 USD) a domáci sprievodca nám na našu prosbu do mapy zakreslí miesta, kde máme šancu nájsť ary. Vyberáme si tú kratšiu trasu s plánom absolvovať nakoniec obe. Sprievodca sa na náš plán len usmial. Vyrážame do pralesa !
Tempo ktorým človek kráča, keď sa podchvíľou zastavuje a niečo pozoruje je naozaj slimačie. Uvedomujeme si to keď našu 6 km dlhú trasu absolvujeme až skoro za 3 hodiny. Cestou okrem úžasných stromov a rastlín pozorujeme nádherné obrovské motýle (morpho helenor), skupinku opíc (mono cariblanco), ktoré sa práve kŕmili banánmi, niekoľko jašterov (garrobo negro, iguana verde) a množstvo vtákov. Časť cesty prechádza okolo rieky, kde objavujeme veľkú skupinu krokodílov (crocodylus acutus). Ťažko odhadovať ich dĺžku ale boli to statné jedince. Podľa popisu dorastajú dĺžky až 280 cm. Na konci našej trasy (ak sme boli na správnom mieste) sme žiaľ žiadne ary nevideli a ani len nepočuli. Aj keby tam boli, prales je tak hustý, že bez zvukových prejavov a bez sprievodcu by sme ich nenašli. Bolo poludnie, pálilo slnko a prales stíchol. Na cestičku povyliezalo množstvo jašterov a leguánov a rozhodli sme sa vrátiť. Zhodli sme sa, že si vlastne ani nemôžeme želať, aby sme hneď v prvý deň ary tak ľahko objavili. Musí to predsa stáť nejakú námahu !
Poriadne unavení sa vraciame 6 km trasou a pokúšam sa presadiť plán dať si ľahký obed a vydať sa na druhú trasu.
Na pobreží Pacifiku sme našli príjemnú reštauráciu. Počas čakania na obed som začul rev ár a vybehol von. Nemýlil som sa, preletel okolo jeden párik. Situácia sa niekoľkokrát zopakovala a zakaždým som vybehol von s foťákom a lovil snímky. Keď však preletelo naraz asi 6 jedincov mal som pocit, že pristáli niekde blízko, aj keď som si nebol istý, lebo zmizli za stromami. Obed zostal na stole a bežal som po pobreží tým smerom asi 400 m, keď som začul známe zvuky. To čom som uvidel, bolo úžasné. Na strome predo mnou som napočítal 11 arakang.
Mal som obrovskú radosť. Pozoroval som ich a cvakal snímku za snímkou. Ako naschvál, zrazu foťák hlási, že karta je plná. Skrátka zákon schválnosti. Celá brašňa s kartami, batériami aj teleobjektívom, s ktorou sa celý deň vláčim a bola mi na nič, si práve teraz leží na stoličke v reštaurácii. Nohy na plecia a ideme sa prebehnúť. Vraciame sa na miesto už všetci. Pozorujeme ary ako sa hašteria, šantia vo vetre, hojdajú a kŕmia. Jednoznačne sem prišli za potravou. Likvidovali plody mandľovníkov. Nádherný zážitok !
Len som skonštatoval, že asi bolo zbytočné trepať sa 12 km pralesom. Stačilo si sadnúť na lavičku k oceánu, otvoriť pivko a čakať.
Mali sme naozaj šťastie !
Robo