Dnes sme sa rohodli navštíviť jednu z veľmi populárnych atrakcií na Kostarike – Aerial Tram. Vo viacerých parkoch boli vybudované lanovky, ktoré pomalým tempom prevezú návštevníkov ponad tropický les. Tento typ lanoviek je tvorený takzvanými gondolami, do ktorých sa zmestí 8 ľudí a sprievodca. Cestou vám poskytne výklad k pozorovaným rastlinám, stromom či živočíchom. Výhodou je, že je prepojený vysielačkou so základnou stanicou a kedykoľvek dokáže na požiadanie zastaviť lanovku aby ste mali čas na pozorovanie, či fotenie zaujímavosti alebo živočíchov.
Sám neviem zaujať objektívny názor či je tento druh stavieb vhodný do pralesov a národných parkov. Na jednej strane som mal pocit, že stavať takéto stavby v tejto prírode mi príde barbarské a komerčné. Na strane druhej sa prevádzkovatelia obhajujú tím, že sa snažia chrániť park pred návštevníkmi. A je naozaj pravda, že 90% návštevníkom stačí, keď sa v pohodlí a bezpečí gondoly prevezú ponad prales a urobia pár fotografií, ktoré môžu doma ukázať známym. Lanovky sú úplne tiché a nenarúšajú tak les ako v prípade, keby sa títo návštevníci roztrúsili po ňom. Každopádne je veľmi zaujímavé vidieť prales z výšky a prezrieť si koruny aj tích najvyšších stromov, obrastenými lianami, orchideami a ďalšími rastlinami, ktoré sa snažia dostať čo najvyššie z tieňa lesa ku slnku.
Cestu dolu sme sa rozhodli dopriať si trochu adrenalínu a necháme sa presvedčiť na tzv. ZIP LINES alebo CANOPY TOURS, čo je spúšťanie sa na oceľových lankách natiahnutých v korunách stromov. Navlečiete sa do horolezeckej sedačky a prsného úväzu, nasadíte si prilbu, rukavice a na upevnených kladkách prelietavate v korunách stromov medzi jednotlivými plošinami, väčšinou v korune stromu. Abslovovali sme 10 jázd (najdlhšia merala 350 m) až sme sa dostali späť k vstupu do pralesa. Tu sme absolvovali prehliadku hadov žijúcich v lesoch Kostariky a výklad o účinkoch jedoch jednotlivých druhov. Spomenuli sme si pri tom na včerajšiu cestu pralesom, keď sme chceli trochu viac adrenalínu. Stretnúť pri tom niektorého z týchto krásavcov, asi by nám tak veselo nebolo. Jed niektorých druhov je veľmi agresívny a aj keď by ste náhodou prežili ich uhryznutie, určite by vám musela byť amputovaná končatina do ktorej by vás had pohrýzol.
Cestou späť sme sa rozhodli dostať nespevnenou cestou od nášho domu (vďaka nášmu 4x4 sa nám to hravo podarilo) na čo najvyšší bod nad parkom Carara. Z tohto miesta sme mali nádherný výhľad na celú oblasť a Pacifik. Od chlapíka, ktorý tu hore žije a má tu vybudovanú nádhernú záhradu sme dostali tip, že pri západe slnka uvidíme nad parkom prelietavať arakangy. Občas sme začuli ich krik a podarilo sa nám nájsť dva jedince v korunách stromov. Obrovskú radosť som mal z pozorovania veľkého tukana (ramphastos swainsonii), ktorého som objavil v korune stromu. Pre mňa sú tukany srdcová záležitosť.
Fotíme západ slnka na morom a vtedy sa skutočne začínajú presúvať páriky a skupinky ár ponad park. Pozorujeme niekoľko preletov. Skutočne nádherné pohľady ! Žiaľ podmienky už vôbec niesú vhodné na fotenie a filmovanie a tak sa snažím zapísať si tento zážitok do hlavy.
Robo