Asfaltová 45-ka
- Bánová - Lietava - Babkov - Turie - Žilina - Budatín - Bánová
- 45,1 km Spolu: 9:29 hod. Štart: 7:15 Koniec: 16:44
- čas chôdze: 8:03 hod., čas státia: 1:26 hod., priemerná rýchlosť: 5,6 km/hod.
- max.výška: 504 mnm, min.výška: 307 mnm, stúpanie: 583 m, klesanie: 568 m
- Robo, Stano
- Citát dňa: Sedíme na lavičke pod INRIm.
Pred dvoma-troma dňami sme v práci so Stanom prehodili slovo o plánovanej STOVKE, kto čo čítal na webe a tak. Po chvíli sme zistili, že každý z nás rozpráva o úplne inom turistickom pochode, keďže sa nám akosi rozchádzali informácie. Tak sme nazreli opäť do strýčka Googla a pátrali. O chvíľu bolo všetko jasné: Ja o Lazovke a Stano o Pochode špačínskych pekných chlapcov. Oba významné diaľkoplazové pochody s dĺžkami 100 km. Lenže strýčko Google nám dal aj ďalšiu informáciu. Lazová stovka sa koná už o necelé dva mesiace. Ups ! To veru nemáme na čo čakať. Treba ísť skúsiť prejsť minimálne plánované päťdesiatky, aby sme vedeli, či vôbec zvládneme aspoň tieto "polovičné" trasy. Lenže tohtoročná snehová nádielka sa stále povaľuje v hojnom množstve aj tu v meste, nehovoriac o horách. Keďže meteorológovia hlásia na sobotu pekné počasie, Stano prichádza s nápadom nájsť nejakú málo frekventovanú cestu a prejsť čo najviac kilometrov aspoň po asfalte. Dať trošku zabrať nohám a dostať do nich nejaké tie kilometre. Celkom ma to lákalo, chcel som vedieť čo povie kondícia a nohy, a koľko dokážeme prejsť.
Večer sa snažím dostať do navigácie nejaké plány kadiaľ by sme sa mohli vydať a koľko to vychádza kilometrov. Vyberám kľudnejšie cesty dolinami obkolesujúcimi Lietavský hrad z oboch strán s ich prepojením po poľnej ceste. 34 kilometrov ! To musíme prejsť v pohode.
Ráno o 6:50 mi zvoní Stano pri dverách a v nohách má už 7 kilometrov, ktoré meral z Budatína do Bánovej. Ponúkam ho pripraveným čajom, dobalím proviant. O 7:15 zapínam navigáciu a vyrážame. Samotná navigácia ma začala baviť kvôli jej záznamu prejdených trás a ich spätnom prezeraní v počítači. Navigovanie ako také som pritom v minulosti využil asi iba 2-3 krát ale vracanie sa k prejdeným túram, ich opätovné prezeranie mi prináša neoceniteľný archív. Podchvíľou sledujem časy, vzdialenosti, priemery a prepínam všemožné údaje, ktoré sa dajú zobraziť. Až pri písaní tohoto článku si vlastne uvedomujem ako som nevedomky pridával rýchlosť, kilometre a skracoval prestávky, aby som bol spokojný s výslednymi údajmi. No na záver túry sme zistili, že to malo aj negatívny efekt, na ktorý si musíme dať pri dlhých trasách pozor.
Po dvoch hodinách chôdze sme za obcou Lietava a v nohách máme presne 11 kilometrov. Sadáme na slnkom zaliatu lavičku pod "INRIm", vyberáme prvý proviant a krochkáme blahom na jarnom slniečku s kusom žvanca v ruke. Dvadsať minútové zastavenie ukončujeme, dvíhame zadky a s nadšením ideme ďalej. Cesta nám pod nohami uteká a v rezkom rytme preberajúc rôzne témy odbočujeme pred Podhorím po cyklotrase smerom na Babkov.
Z Babkova do Lietavskej Svinnej odkiaľ si obzeráme zrúcaninu Lietavského hradu z opačnej strany. Nezastavujeme sa. Volám bratovi bukvičiakovi Mišovi, že sme na tomto výšľape a naša trasa bude pokračovať cez Turie. Takže keď už nebude mať pre nás pripravený obed, pozývame sa aspoň na kávu. Michal zarezával v práci a tak prepadávame jeho manželku a so spotenými nohami (fuuuj) usedáme v ich obývačke a popíjame kávičku a zajedáme nejaké kekse. Po klavírnej hudobnej vložke detí sa dvíhame, ako slušne vychovaní chlapci ďakujeme a opúšťame švagrovú. Navigácia ukazuje, že sme si dopriali 45-minútovú pauzu a prejdených máme 23,5 km.
Pôvodne sme mali pokračovať až na koniec Turia, odtiaľ do Višňového a Rosiny. Počas telefonického hovoru s predsedom Janom, ktorý sa dnes pachtil na Veľký fatranský Kriváň dostávame od neho tip, aby sme v Turí odbočili na družstvo a odtiaľ sa dostaneme príjemnými poľnými cestami bez áut až do lesoparku na Vlčincoch. Rada vynikajúca. Táto varianta bola skvelá, pretože aj napriek tomu, že sme si vyberali trasy s nízkou premávkou vozidiel, našlo sa požehnane veľa arogantných šoférov, ktorí sa neunúvali pri obchádzaní chodcov čo i len trochu spomaliť alebo zvoliť širší oblúk. Viac to nekomentujem, len mi je ľúto, že arogancie je všade navôkol stále viac a viac.
Ale vrátim sa ešte pár slovami k predsedovi Janovi, ktorý sa z časových dôvodov nepridal k nášmu dnešnému putovaniu ale vyhradil si pár hodín na test jeho nových "polobotiek" výstupom v Malej Fatre. Asfaltový trek ho nezlákal ale nezostal sedieť doma. Tak si bukvice vymieňali svoje zážitky niekoľkými telefonátmi. Ako už býva dobrým zvykom Janči svoje dnešné zážitky taktiež prihodil na svoj web - ČÍTAJ TU.
Prichádzame k lesoparku kde dosahujeme 30-ty kilometer. Voláme znovu predsedovi a podávame mu hlásenie. Keďže sa chystáme prejsť cez sídlisko ohlasujeme sa, že by nebolo od veci, keby nás počkal pred domom s nejakým oldomášom. No ten už má iné plány a tak zvažujeme, či naše kilometre ešte niekde natiahneme. Napríklad cestou k vodnému dielu alebo už to zamierime domov. Keďže má Stano v nohách o 7 km viac prichádzam s nápadom, že to vezmem smerom do Budatína, kde sa s ním rozlúčim a ja si tú jeho rannú trasu dotiahnem, nech to máme prejdené presne rovnako. Fakt by ma sralo, keby som ho neskôr počúval, že prešiel viac.
Prechádzame krížom cez mesto až do Budatína. Od Turia sme si zastávku neurobili a tempo je stále vysoké. Ešte aj dojedanie proviantu realizujeme za pochodu. Výnimku tvorí malá potreba, ktorej realizáciu za pochodu sme zatiaľ nedotiahli.
O 15:30 potriasam Stanovi prackou pred jeho domom, gratulujem k prejdenym 45 km a ďakujem za spoločný skvelý výlet. Keďže ja mám na konte ešte "len" 38 km vyrážam po Stanovej rannej trase smerom domov.
Tento NotaBenePredávač už mal tiež unavené nohy. Dobre investovaný zárobok !
Cesta mestom je nezaujímavá, nohy akosi stále viac drevenejú a bolia chodidlá. Po hodine začínam mať skutočne dosť. Zostáva pár stoviek metrov. Začínam byť skeptický pri pomyslení na plánovanú stovku a to, že sme dnes neprešli ani polovicu. Kondícia aj pľúca v pohode ale svaly na nohách tuhnú viac a viac. Uvedomujem si, že nasadené tempo a šlapanie bez prestávok si pýta svoju daň. Na druhú stranu som vďačný za túto skúsenosť. Treba počítať s týmto faktorom a neprešvihnúť pri dlhým trasách tempo. Posledné metre si nohy necítim.
O 16:30 stojím na mieste z ktorého sme ráno vyrazili. 45,1 km za mnou.
Doma mi za pár minút stehná tak ztvrdli, že som nevládal vyjsť na poschodie. Natieram nejaký masážny gel a obávam sa nastupujúcej svalovice. Ale ten príjemný pocit z prejdenej trasy a krásneho dňa stojí za tú bolesť.
V hlave už víria myšlienky, že ďalšia túra musí byť plánovaná päťdesiatka.
Robo
