"Training Day" vo Vrátnej
- Chata Vrátna - horná stanica kabínky na Chleb
- 3,1 km Spolu: 1:38 hod. Štart: 7:20 Koniec: 8:58
- čas chôdze: 1:16 hod., čas státia: 0:22 hod., priemerná rýchlosť: 2,4 km/hod.
- max.výška: 1.498 mnm, min.výška: 676 mnm, stúpanie: 819 m, klesanie: 4 m
- Chata Vrátna - Chata na Grúni a späť
- 5,1 km Spolu: 3:43 hod. Štart: 10:24 Koniec: 14:06
- čas chôdze: 1:15 hod., čas státia: 2:28 hod., priemerná rýchlosť: 4 km/hod.
- max.výška: 975 mnm, min.výška: 676 mnm, stúpanie: 271 m, klesanie: 259 m
- Robo, Jano
- Citát dňa: Jano: Keby som odpadol daj mi prosím ťa nohy dohora.
Priznám sa, že Janov plán, pokúsiť sa tento rok zdolať Mt.Blanc som doposiaľ bral dosť ľahkovážne a predpokladal som, že to tak ako pred rokom skončí v rovine teoretickej . Priznávam, že dnes (13.3.) keď píšem tieto riadky o nedeli vo Vrátnej a následnej diskusii s Janom, som zmenil svoj pohľad na túto akciu a začínam s ňou vážne počítať. Zaraďujem ju preto súčastne aj do našich plánov pre tento rok a vytváram pre ňu samostatnú sekciu do ktorej by som chcel postupne doplniť všetky súvisiace informácie a neskôr v nej priniesť OnLine reportáž zo samotnej expedície.
Dnešný deň vo Vrátnej sme vôbec neplánovali a reportáž z neho ani nezapadá medzi turistické akcie, ktoré tu prezentujem. Zhodou okolností mi však včera podvečer zavolal kamarát Peter, či si nechceme ísť skúsiť nejaké záchranné postupy, o ktorých sme sa mu zmienili pri stretnutí pred týždňom. Taká ponuka sa neodmieta a keďže sme aj tak plánovali požičiať si mačky a vyskúšať stúpanie ľadom za ich pomoci, dohadujeme sa na dnešnom tréningu. Narýchlo večer zháňame výstroj a doťahujeme program. Žiaľ hoci sobota bola prekrásnym jarným dňom, už na nedeľu hlásia dážď a na hrebeňoch hôr silný vietor. Budeme improvizovať a ide sa !
Ráno sa s Janom presúvame ku Chate Vrátna, kde upevňujeme k našim topánkam požičané mačky a vyrážame už známou trasou popod lanovku do Snilovského sedla. Žiaľ meteorológovia sa nemýlili a z oblohy prší. Hoci je dážd pomerne hustý, kvapky sú jemné. Nahadzujem šuštiaky. Uff to zas bude pod tým potenia, no žiaľ nič lepšie momentálne nemám. Snáď to prejde alebo sa to vyššie zmení na sneženie. Zo začiatku sa učíme správne kráčať, tak aby sme nezakopli alebo si mačkou nedorezali v lepšom prípade oblečenie. Sem tam ešte niečo upravíme a podoťahujeme. Som zvedavý koľko nám to bude hore trvať. Po dohode si každý volíme svoje tempo s tým, že keby niečo voláme si alebo sa čakáme na hornej stanici kabínky.
Postupne sa dážď naozaj mení na jemné sneženie ale zároveň je stále viac hmlisto. Po opustení chodníka vedúceho lesom pokračujem priamo popod lanovku. Často musím pozerať smerom hore, či je lano v dohľade. Viditeľnosť je mizerná a k stĺpom lanovky občas nedovidím. Jana tiež nevidím a tak si kráčam sám, v duchu počítam kroky a hlavne si užívam to ticho. Nad hranicou lesa mohutnie vietor. Spolu s hmlou a snežením to vyzerá naozaj dobrodružnejšie. Kupodivu sa mi šlape lepšie ako v spodnej polovici. Chôdza s mačkami mi nerobí problémy. Práve naopak, cítim sa s nimi bezpečnejšie a dá sa napredovať rýchlejšie.
Hornú stanicu lanovky vidím až keď som skoro úplne pri nej. V predpovedi počasia hlásili na horách víchrice a zjavne im vychádza aj toto. Na chvíľu dávam dolu rukavice kvôli 2-3 fotkám a rýchlo mažem do útrob hornej stanice skryť sa pred náporom vetra.
Prezliekam sa do suchých vecí, lepím si otlaky vzniknuté z nových trekingov a požieram proviant. Na stanici nikoho. Prichádza Janči a po telefonickom dohovore rušíme s Petrom pôvodný plán, že sa vyvezie za nami kabínkou a v Snilovskom sedle si dáme spomínaný výcvik. Zídeme radšej dolu a budeme improvizovať, presne ako hovoril plán B. Napadlo mi, že sa opýtam vlekára či nás vezmu dolu keď je také počasie. Zhúkol na mňa, že kabínka čo mám pred očami a práve sa točí na hornom kolese je posledná čo ide dolu a potom to vypínajú. Všetky veci, tak ako boli porozkladané na chodbe zhŕňame do rúk a poklusom naskakujeme v poslednej chvíli do kabínky.
Na parkovisku sa stretáme s Petrom, jeho manželkou Zuzkou a Beou, ktorí práve dorazili. Nový plán znie: Ideme na Chatu na Grúni, čo je približne 45 minút ľahkým výstupom. Tu by za prvé nemalo tak fúkať a za druhé dáme si tu aspoň teplú polievku a po rume. A tak aj bolo. Síce to nakoniec boli po dva rumy ale polievočka, či už kapustová alebo šošovicová bola a aj klobáska sa strávila.
Následne sa venujeme výcviku. Peter vyberá horolezecký materiál a delí sa s nami o svoje skúsenosti a dáva nám cenné rady. Na Mont Blancu hrozí riziko pádu do trhliny a tak sa venujeme práve záchrane lezca pri takejto udalosti. Ak sa niečo také stane, ako to stlmiť, zachytiť, vytvoriť štand a "obeť" vytiahnuť späť na denné svetlo. Informácii veľa, ale beriem to zodpovedne a verím, že sa mi zapísali do pamäte tak, aby som ich v budúcnosti dokázal odtiaľ v prípade potreby vytiahnuť. No pevne verím, že sa tak nestane a nikdy ich nebudem potrebovať. A nezostáva mi tiež len dúfať, že si aj Janči, s ktorým sa chystáme priviazať na jedno lano si v prípade, že sa rozhodnem zhučať do trhliny ja, na nejaké tie informácie z dnešného dňa spomenie.
Takže plány na tento rok pomerne veľké. Či už diaľkoplazový 100-kilometrvoý pochod alebo zdolanie Mont Blancu ma motivujú pre ďalšie túry, ktoré už plánujem v hlave a budú nasledovať. Už o 10 dní sa pokúsime prejsť prvú tohtoročnú päťdesiatku.
Robo