Záver turistickej sezóny 2012

• 510,6 kilometrov prejdených na túrach v roku 2012
• 1 x zdolaná stovka + 4 x zdolaná päťdesiatka
• Feratové, asfaltové a nočné dobrodružstvo
• Janova 40-tková dvojdňovka
• Super výlety a akcie
• Veľa zábavy, zážitkov a silných spomienok

• To je moje krátke hodnotenie prvého roku zážitkov z turistiky o ktoré som sa s vami delil na týchto stránkach

    Presne v takomto čase ale o rok späť som začal pracovať na týchto stránkach s nápadom podeliť sa okrem zážitkov z cestovania po svete aj o zážitky z turistiky. Vtedy vymyslený cieľ, pokúsiť sa zdolať v roku 2012 pochod dlhý 100 km, ktorý mal byť našou motiváciou v príprave ma tak nadchol, že som sa vrhol do písania prvého príspevku.

Za ten rok, pribudlo niekoľko článkov, fotografií, turistických trás a reportáži. Nie všetky som opisoval ja, nakoľko sa rozprávaniu a opisu kamaráta Jana, ktorý sa ako prvý z našej partie dal do spisovania zážitkov z prírody, nedokážem vyrovnať. Pokiaľ sa niektorej akcie zúčastnil aj Jano, nechal som priestor jeho slovám. Nie všetky počiny sa nám podarilo absolvovať v partii všetkých Bukvíc ako by sme si priali, ale pokiaľ to bolo čo len trochu možné, kto mohol pridal sa. Keď to tak spätne sčítavam, podarilo sa mi vybrať na 18 akcií, čo je pri mojom pracovnom vyťažení pre mňa naozaj číslo s ktorým som maximálne spokojný.

Náš (mňa a Stana) prioritný cieľ - zdolať Lazovú stovku sa nám k počudovaniu podaril. Pri ďalších túrach som nechápavo krútil hlavou. Ako to vôbec bolo možné ? Naša príprava nebola totiž zďaleka až tak zodpovedná. Pustili sme sa do tohto projektu hlavne s obrovskou motiváciou v hlave. Dnes viem, že práve to odhodlanie a vôľa nás doslova dovliekla do cieľa. Čo ďalej ? Pôjdeme na stovku opäť ? Tá drina bola neskutočná a vtedy sme veľmi chceli. Čo nás privedie k tomu teraz aby sme sa znovu pokúsili ? Ukáže ďalší rok. Teraz neviem. 

Aj druhý vytýčený cieľ pre rok 2012, prejsť moje 50 km "Retrotúry z mladosti" sa nám nakoniec podaril. Začal som preto špekulovať do čoho nového sa pustiť. Možností je naozaj veľa, času málo a život sa mi zdá dosť krátky na všetko čo by som rád stiihol. Vrátiť sa k skalolezeniu z mladosti ? Áno, aj to ma láka. Alebo sa vrátiť po 17 rokoch na Mt.Blanc ? Venovať sa feratám v Alpách ? Zdolať aspoň Grossglockner ? Naháňať sa za geocachingom ? Alebo si hodiť na chrbát batoh, kúpiť letenku a ísť za dobrodružstvom niekam do exotiky ? Ako hovorím, je toho tak veľa. Musím sa však vrátiť z ˇoblakov" na zem. Keďže asi nedokážem robiť veci "len-tak", vymyslel som si pri našom októbrovom výstupe na Babiu horu novú zábavku. Vystúpiť na vrcholy všetkých 86 slovenských pohorí. Myšlienka to nie je nová. Napadla mi už ako slobodnému mladíkovi. Tak prečo to nedotiahnuť ? Nie je to až také zložité, stačí si nájsť čas a keď bude chuť vyraziť, tam či onam. Nebudem sa musieť naháňať a súperiť s časom. Skrátka len tak, aby som raz celý ten zoznam celý "odfajkal". Pri tejto príležitosti hneď vytváram na Galloshi novú rubriku - Vrcholy slovenských pohorí.

Keď sme sa v októbri vrátili z okruhu na Babej hore, pripojená navigácia k PC mi ukázala, že som za tento rok prešiel 485 km. Super, dorazím to na 500 ! "Pekné číslo na to, že sme sa vybrali do hôr len občas" hovorím si. Nahnala to tá naša stovka a naplánované päťdesiatky. Tak čo bukvičiaci ? Koniec roka sa blíži, tak kde to nazbieram ? Snáď nie behaním po obchoďákoch pri zháňaní vianočných darčekov ?

20.októbra 2012:   Súľov - Roháčske sedlo - Kečka - Patúch - Súľov

Predseda Janči si naplánoval na dnešný deň výstup na Veľký Fatranský Kriváň. Moje, z basketbalu, zranené koleno ma však od tohoto projektu odradilo. Hore by som to vybehol, to sa nebojím ale zostup dolu by bol určite bolestivý. Tak jeho nápad odmietam. Ráno si voláme s Vladom, pretože úžasné počasie za oknami nám nedovolí presedieť deň doma a volá nás von. A ja chcem niekde nahnať chýbajúce kilometre do okrúhlej päťstovky. Slovo dalo slovo a o hodinku zastavuje Vlado u mňa. Vyrážame do Súľova. Vlado vybral cca 15 km dlhý okruh, ktorý sa podľa máp zdá nenáročný. Nie je sústredený ani do centrálnej časti Súľova, kde bude vďaka nádhernému jesennému počasiu určite obrovské množstvo výletníkov, ale do východnej časti Súľovských vrchov. Súľov som za mlada presnoril krížom-krážom ale v tejto časti som veru nebol. Nebolo viac o čom polemizovať. Ide sa ! 
Zažili sme nádherný jesenný deň, fantastickú paletu farieb prírody a pokoj od zhonu v krásnom prostredí. O to sa musím podeliť viac než len slovami, a preto som vytvoril túto FOTOREPORTÁŽ. Ku koncu okruhu som priebežne kontroloval GPS-ku. Prešli sme 15 kilometrov. Bude ten okruh stačiť na zdolanie 500 km hranice ? Nepamätal som si koľko mi to presne chýbalo. Doma, po pripojení Garmina k PC zisťujem, že mi chýba smiešnych 700 metrov. Pobavilo ma to a so smiechom volám Vladovi, že sme mohli ešte pobehať okolo auta. Nevadí ! Možno sa ešte niekam vyberieme. Minimálne na silvestroskú rozlúčku so sezónou a symbolicky pokorím tú päťstovku !

17.novembra 2012:   Podhorie - Roháčske sedlo - Roháč - Lietavská Závadka - Podhorie

Zopár telefonátov medzi bukvičiakmi a div sa svete, ešte sme sa dokázali opäť raz sceliť a vybrať na poldenný výlet v kompletnej štvorici. Žiadny veľký projekt. Len sme chceli s Vladom ukázať chalanom Roháčske sedlo a rozhodnúť spolu s nimi, či je to to správne miesto na našu silvestrovskú rozlúčku so sezónou. A po ďalšie, do sedla vedú dve cesty a tak sme chceli vedieť, ktorá je tá krajšia. Tentokrát sme vyrazili z dedinky Podhorie odkiaľ je modrá turistická trasa doplnená o krížovú cestu. Pár minút chôdze a oznamujem, že mám nový rekord v nachodených kilometroch. Päťstovka padla ! Počasie nie je zďaleka ani len podobné tomu spred mesiaca ale to nám nevadí. Zábavy sme si užili dosť. Ono keď sa nám podarí vyraziť v štvorici, tak sa vieme fakt baviť. Snáď každú vetu obrátime na volovinu. V altánku Roháčskeho sedla oznamuje Stano chalanom náš nový slogan:

Chodíme spolu, ... aby bola prdel !

Čo ostatne dáva ďalší zmysel nášmu, už aj tak dvojzmyselnému názvu Turistická Tlupa BUKVICE. A prdel veru bola. Aj taká, aj taká (už si vyberte čo chcete, nemusíte vedieť všetko !).

Z Roháčskeho sedla si urobíme zachádzku na Roháč odkiaľ sa vraciame späť. Aby sme nešli po tej istej trase, odbočujeme na žltú značku, ktorá nás dovedie do Lietavskej Závadky. Prejdeme posledé tri kilometre a po necelých štyroch hodinách sme opäť v Podhorí. Dnešný 11 km dlhý okruh mi uzatvoril môj sumár na 510 kilometroch. Finito ! Samozrejme, predseda Janči, ktorého sme dnes mimochodm zosadili z funkcie, pretože nedokáže spoľahlivo zariadiť počasie, opísal dnešný výlet svojim rozprávaním, takže k nejakým podrobnostiam nebudem zachádzať. Prečítať si ich môžete tu: Jančiho reportáž.

Naše tohtoročné potulky prírodou sme okruhom z Podhoria uzatvorili. Čakala nás už len silvestrovská rozlúčka so sezónou a rokom. 30.decembra sme sa vrátili do Roháčskeho sedla trasou zo Súľova, ktorá nás oslovila viac. V altánku sa podelili o nejaké vianočné kekse a zohriali glgom pálenky. A tak uzatváram písanie o turistických akciách TT Bukvice v roku 2012 s ktorými som na týchto stránkach začal presne pred rokom.

Ako povedal kapelník orchestra na Titanicu keď dohrali poslednú skladbu: "Páni, bolo mi cťou !"