20.08.2011
Potrebovali sme sa vyspať a vstávam o 7:30. Celý nažhavený z atmosféry kempovania a očakávaného výletu do Benátok pripravujem niečo na raňajky. Najlepšie by bolo zjesť asi všetko, pretože teploty okolo 33 stupňov v tieni sú predpovedané na celý najbližší týždeň. Noc bola chladnejšia, no minimálne. Spali sme v otvorenom stane bez prikrývok. Zostal som sklamaný, že v kempe nemajú mraziaci box pre klientov, kde by sme si dali zmraziť chladiace náplne do chladničky. Počítal som s tým, pretože som sa s touto samozrejmosťou stretol v Taliansku aj v dvojhviezdičkových kempoch.
Takže rýchlo zjesť praženicu zo všetkých vajíčok, však nás čaká celodenné putovanie !
Sadáme do auta a na najbližších 4 km sa pokúsim ako tak schladiť auto a potraviny. Prichádzame do Punta Sabbioni kde nás naháňači ťahajú na svoje parkoviská. Vyberáme si parking s prístreškami pre autá (aspoň tam nebude tak sparno) a ponáhľame sa do prístavu. Zisťujeme časy a ceny prepravy keď si všimneme, že na ďalších mólach sú okrem mestskej dopravy prevádzkované aj súkromné plavby. Loď ktorú vidíme mala už odplávať a narýchlo sa pýtame na cenu. 4,50 € za osobu ! Super ušetríme za oboch 4 eurá a ideme hneď. Rýchlo zaplatíme a bežíme na mólo. Ihneď po nastúpení na palubu odväzujú loď od móla a vydávame sa smer Benátky.
Sonka sa na poznávanie Benátok veľmi tešila a poriadne ma zaskočila ako sa na tento výlet pripravila. Na palube vyberá sprievodcu – ale nie takého z kníhkupectva, no zošit s poznámkami a obrázkami, ktorý si sama pripravila. Priamo na hornej palube lode s vyhliadkou na približujúce sa Benátky ma začína oboznamovať s prvými informáciami o ich vzniku, histórii, problémoch a mnoho ďalších zaujímavosti. Za tú krátku plavbu sme ani nestihli prebrať viac a už loď priráža k mólu. „Ani sa mi nechce veriť, že to, o čom som iba čítala je skutočné a ja som tu“ hovorí šťastná Sonka a my vystupujeme.
Okamžite nasávame typickú atmosféru a presúvame sa priamo k srdcu mesta, námestiu Piazza di San Marco so svojimi skvostami - Basilica di San Marco, Palazzo Ducale (dóžov palác) a Campanilla (zvonica) . Návštevu veľkolepej baziliky odkladáme na posledný deň nášho výletu, pretože nás odrádza obrovský rad turistov čakajúcich na vstupenky. Pri 34 stupňoch v tieni to rozhodne nie je nič príjemné.
Vyrážame preto na prvý okruh po sestiere San Marco (namiesto zaužívaných štvrtí sú Benátky rozdelené na šestiny). Vybrané pamiatky prechádzame postupne s mapou v ruke a pritom si užívame presun po typických úzkych talianskych uličkách mesta. Prechádzame ponad kanály, občas sadneme na schody či breh niektorého z kanálov, pozeráme do mapy, oddychujeme, dopĺňame tekutiny, ktoré si organizmus pri tejto teplote pýta oveľa viac. Pri každej z pamiatok mi Sonka dopodrobna porozpráva o jej histórii, význame či upozorní na nejakú zaujímavosť. Oceňujem jej úsilie a prácu ktorú tejto príprave venovala. Postupne prejdeme námestia San Maurizio a Santo Stefano, jedno z najrozsiahlejších námestí v meste s kostolom rovnakého mena. Odbočíme k drevenému mostu Ponte dell´Accademia ponad hlavný kanál (Canal Grande). Cez pekné námestie Sant Angelo, prechádzame k palácu Pesaro degli Orfei. Z malého námestia Manin odbočíme do nepatrnej uličky k Palazzo Contarini delBovolo, kde na vnútornom nádvorí obdivujeme kúzelné točité schodisko z roku 1500.
Tieto námestia, uličky a kostoly niesú zďaleka tak vystavené náporu turistov ako námestie San Marco a práve tu zažívame tú pravú chuť a atmosféru Benátok. Odtiaľ sa presúvame k ďalšej tentokrát už turistami maximálne okupovanej pamiatke, najstaršiemu a najznámejšiemu mostu Ponte di Rialto ponad hlavný kanál, preslávený veľkosťou klenutého oblúka.
Kuriozitou stojacej za zmienku je cena za použitie verejného WC, ktorá sa v týchto miestach vyšplhala na sumu 1,50 €. Keď podvečer v bočných uličkách zisťujem, že espreso tu stojí 1,80 € hovorím s humorom Sonke, že zajtra keď budeme potrebovať ísť na toaletu zájdeme radšej na presso ktoré nás tým pádom vyjde na 0,30 € (keď ako zákazníci budeme môcť použiť toaletu reštaurácie).
Necháme sa zlákať na TIP uvedený v sprievodcovi a pokúšame sa nájť odporúčanú zmrzlináreň medzi kostolom Frari a Scuola Grande di San Rocco na druhej strane Canal Grande s obrovským výberom domácej zmrzliny. Na tretíkrát sa trafíme do správnej uličky a zbadáme Gelateriu Millevoglie. Okamžite mám vybrané – mentolová s čokoládovou. A keď sa tu povie čokoládová, tak to je naozaj čokoládová !
V tieni stromu si vychutnáme túto dobrotu a znovu putujeme ďalej. Vyčerpanie už obaja poriadne cítime.
Pri návšteve františkánskeho chrámu Santa Maria Gloriosa dei Frari (druhý najväčší chrám v Benátkach) sme si sadli do lavíc s tým, že si pozriem ešte nejaké doplňujúce informácie v sprievodcovi. Nebol som schopný prečítať súvislé ani 4 riadky. Oči sa mi neustále zatvárali a hlava začala padať. Po piatom pokuse dočítať popis chrámu radšej vstávam a ženiem nás ďalej, pretože by sme tam obaja naozaj zaspali. Naše putovanie končíme až o siedmej hodine večer kedy úplne vyčerpaní nasadáme na loď aby sme sa dostali späť do kempu.
Deň končíme nočným plávaním s osviežením v mori.
Večer ešte sedíme pri žiari sviečok a vedieme rozhovory. Konštatujeme, že Benátky nás oboch očarili nad očakávanie. Únava nás však premohla a pár minút pred polnocou lezieme do stanu.