21.08.2011
Dnešný deň sme plánovali ako oddychový s tým, že sa budeme povaľovať, písať túto reportáž, spať a užívať si more a slniečko. Sonka dospávala včerajšiu únavu pomerne dlho a zo stanu ju vyhnala až horúčava. Po včerajšku sa rozhodla náš plán razantne zmeniť s tým aby sme aj dnes znovu išli do Benátok. Jej nadšenie, sprievodca a zostavený plán by sa rozhodne nedal absolvovať za 2 dni a keďže sú jej pamiatky bližšie ako leňošenie na pláži nedalo sa inak. Pred obedom si ideme to more predsa len trošku užiť. Po dojedení mnou špeciálne pripraveného „gulášku“ bojujeme s horúčavou a pomaly sa chystáme vyraziť. Stanovať v takýchto horúčavách je poriadne utrpenie. 36 stupňov a žiadny závan vetra. A vtedy začneme viesť dialógy o Sonkinom pláne na dnešný deň.
Ešte doma si na túto príležitosť pripravila kostým typický pre známu postavu s menom Ezio Auditore. Ujo Google vám pomôže a určite vyhľadá množstvo obrázkov postavy počítačovej hry. Tento človek však naozaj žil aj v skutočnosti. Sonka trvá na tom, že chce napriek horúčavám navštíviť v jeho kostýme rovnaké miesta. Keď ju sledujem je mi jasné, že neujde pozornosti stovkám turistov. Len dúfam, že sa neuvarí.
Samozrejme pozornosti neušla od prvého okamihu ako sa objavila v prístave ešte pred prevozom do Benátok. Neviem, čo všetko si ľudia mysleli ale predpokladám, že v tej horúčave každého napadlo ako v tom môže vydržať. Veľmi som sa čudoval koľko má v sebe odhodlania a koľko nadšenia pre históriu, keď si chcela vyskúšať ako sa v tých dobách Ezio pohyboval po Benátkach.
Myslím, že v prístave a na námestí San Marco sa masy turistov pozerali skôr ako na miestnu atrakciu a boli sme radi, že nás nepristavujú kvôli fotke. Až putovanie bočnými uličkami dali všetkému to čaro. Okoloidúci si ju pozerali, upozorňovali sa navzájom na ňu a v rôznych jazykoch medzi sebou niečo komentovali. Našli sa aj taký, ktorý nahlas vyslovili Ezio alebo Ezio Auditore. Mala radosť vždy keď niekto jej poznavu spoznal. Teda výnimku zaklincovala jedna slečinka, ktorá povedla: „D´artagnan“.
Rodinka s mladými chalanmi išla dlho za nami až nakoniec mladík nabral odvahu a požiadal nás, či sa môže odfotiť s Eziom. Bolo to fakt milé.
Rozhodli sme sa prejsť ďalšie miesta, ktoré sme včera nestihli. Prvý bol nádherný starý prístav Arsenale - symbol námornej moci Benátok. Koomplex dokov, lodeníc a zbrojníc bol asi prvým využitím masovej produkcie na svete. Práve tu sa začala cesta malého mesta za ovládnutím celého Stredomoria. Pre potreby stavby lodí si Benátčania pestovali vlastný les a lode sa tu vyrábali na ten čas neuveriteľnou rýchlosťou, spôsobom podobným dnešnej pásovej výrobe. V čase najväčšej slávy tu pracovalo 16 000 ľudí a denne vyrobili jednu loď – inde v Európe by vám to trvalo mesiace.
Putovali sme uličkami mesta a opäť si vychutnávali tú krásnu atmosféru, ktorú väčšina návštevníkov Benátok nepozná, pretože sa sústredia na námestia San Marco a priľahlé uličky so suvenírmi a značkovým oblečením.
V sestiere Castello sme navštívili chrámy San Zaccaria a Santi Giovanni e Paolo, jeden z najväčších benátskych chrámov.
Deň sa pomaly končí ale teplota neklesá. Presúvame sa k prístavu a zvažujeme cestu späť, keď sme si všimli, že na vstup do strážnej veže Campanila, z ktorej je nádherný výhľad na celé Benátky, čaká minimum turistov.
Narýchlo kupujeme lístky a západ slnka si vychutnávame z výšky 70 metrov s výhľadom na toto čarovné mesto.
Rýchlo do prístavu. Posledné zábery Ezia Auditore v Benátkach.
A ja spolu s ním o 21:10 nasadám na loď a obaja opäť úplne vyčerpaní sa vraciame do kempu.
Keby nás tam aspoň čakal nejaký chládok ! No tropické teploty neklesajú ani túto noc.
...a podľa predpovede vyvesenej na recepcii má byť veľmi teplo aj naďalej.