22.08.2011
Hoci sme si plánovali, že dnes vyrazíme kvôli návšteve baziliky di San Marco skôr, dostali sme sa do prístavu až o desiatej. Únavu je stále cítiť a teplo uberá čoraz viac zostávajúcej energie.
Po plavbe a asi „povinnej“ fotografii s karnevalovými postavami na móle smerujeme priamo do dlhého radu na vstup do baziliky. Práve tomu sa chceli pôvodne vyhnúť ale nepodarilo sa nám to. Našťastie sa rada hoci pomaly ale stále pomaly posúva, dostávame sa dnu za niečo menej ako jednu hodinu, čo hodnotíme ako úspech.
Po vstupe do baziliky si však uvedomíte, že to stojí aj za čakanie v trojhodinovom rade. Videl som na svojich cestách už mnoho známych veľkých chrámov a kostolov ale to čo som mal možnosť vidieť tu bolo naozaj veľkolepé. Bazilika sa nazýva zlatou pretože pri jej výstavbe musel každý občan Benátok priniesť niečo cenné na jeho výzdobu. Nádherné mozaiky v interiéri pokrývajú plochu neuveriteľných 4.240 m2. Taktiež mozaikové podlahy z mramoru sú nádherné a zaujímavo položené tak aby kopírovali pohyb vody. Pri chôdzi máte pocit, že sa pohybujete po vlnách. Pokrývajú plochu 2098 m2.
Po návšteve Basilici di San Marco sa vyberáme na ďalšie potulky Benátkami. Máme v pláne plavbu gondolou pretože sú naozaj krásne a tie zákutia prístupné iba po vode nás lákajú. Pozeráme sprievodcu, čo všetko sme ešte chceli vidieť a zisťujeme, že sa nám to predsa len nepodarí prejsť všetko. Horúčavy sú ešte horšie než dni predtým.
Vyberáme sa k mostu Ponte di Rialto za ktorým býva cez týždeň Rialský trh s pestrými stánkami s ovocím a zeleninou. Osviežujeme sa skvelými broskyňami na móle kanále a po krátkej pauze sa vydávame do ďalšej ešte nenavštívenej sestiery – Cannaregio k najrannejšej renesančnej stavbe Benátok – San Giobbe.
Sme naozaj vyčerpaní a tie nachodené kilometre za ostatné dni už cítime. Posedávame čoraz častejšie a rozmýšľame kde sa ešte vybrať.
V sprievodcovi objavujem informáciu, že v tejto časti sa nachádza prvé a najstaršie židovské ghetto v Európe. Som zvedavý, tak si trochu predlžujeme trasu a naše kroky smerujú tam. Nič zaujímavé sme však neobjavili. Tri židovské synagógy sú ukryté pred zrakmi návštevníkov v bežných budovách. Podarilo sa nám jednu nájsť avšak bez zaplatenia vstupného nás dnu nepustili. Vlastne sme ani nemali chuť. Nebolo cítiť, že by sme tam boli moc vítaný, tak túto časť opúšťame s rozhodnutím, že si naozaj musíme oddýchnuť a ideme si nájsť gondolu na ktorej trošku zrelaxujeme.
Keďže je poobedňajšia siesta, gondoliéry ponúkajú väčšie okruhy za nižšie ceny. Vraj nie je hustá doprava a dá sa vidieť za rovnaký čas viac. Príjemný chlapík s krásnou loďou nás presvedčil ihneď a my si vychutnávame tento zážitok. Práve tu sme si uvedomili prečo sú Benátky tak krásne mesto.
To ticho v uličkách kanálov bolo úžasné ! Mesto bez áut. Môžete chodiť uličkami a žiadny hluk motorov. Nemusíte sa pozerať či môžete prejsť. Zásobovači vozia svoj tovar loďami a roznášajú na vozíkoch, ktoré si sami ťahajú. Benátky sa stali pre nás najkrajším mestom aké sme doposiaľ videli.
Ozývajú sa aj naše žalúdky a tak si kupujeme, čo iné ako pizzu a opäť sadneme na kraj jedného z kanálov a pozorujeme ďalších gondoliérov a ich pasažierov.
Keďže sme si nestihli kúpiť žiadne suveníry, presúvame sa pomaly rušnejšími uličkami do prístavu. Pozeráme klasické masky ale aj milé a krásne predmety z presláveného benátskeho skla.
Urobíme ešte pár spoločných fotiek na námestí San Marco a keďže nám zostáva 50 minút do odchodu lode predsa len smerujeme naše kroky ešte rýchlo do ďalšej časti mesta. Nestihli sme si totiž pozrieť Squero di San Trovaso – doky kde sa stavali gondoly (hlavné dopravné prostriedky, pretože Benátky majú spolu 170 kanálov). Gondoly sú stavané z 8 druhov dreva a skladajú sa z 280 súčastí. Ľavá strana člnu je dlhšia ako pravá a preto dokáže gondoliér riadiť loď zľava jedným veslom bez zmeny smeru. Licencia gondoliéra sa dedí z otca na syna a je veľmi drahá (300.000 Eur). V Benátkach je spolu 400 gondol.
Rýchlymi krokmi sa vraciame na San Marco, kupujeme lístky a do odchodu lode nám zostáva 5 minút. Je nám smutno, pretože si uvedomujeme, že týmto sa nateraz naša návšteva tohto mesta končí.
Veľmi radi sa tu ešte niekedy vrátime. Nestihli sme pozrieť všetko čo sme chceli a hlavne tie prechádzky a posedenie v zákutiach sú úplný balzam na dušu pri všetkom strese čo človek zažíva.