23.08.2011
Na dnes máme v pláne presun do Florencie. Horúčava je mimoriadne nepríjemná. Po raňajkách začíname baliť náš tábor a potíme sa ako ...
Stanovať v tom teple začína byť naozaj únavné. Teploty v noci sa pohybujú okolo 29 stupňov. Človek sa nevyspí, nie je v pohode a tak prichádzam s nápadom sadnúť za internet a pozrieť či v niektorom z vytipovaných kempov vo Florencii nemajú k dispozícii voľnú chatku. Neúspešne. A tak sa pokúšam zadať požiadavky na ubytovanie prostredníctvom môjho obľúbeného portálu www.booking.com . Už som tento web použil na rezervácie viackrát a ani teraz ma nesklamal. Nachádzam hotel s ideálnym spojením miestnou autobusovou linkou do historického centra mesta, s klimatizáciou (na tú sa naozaj tešíme), pripojením na internet a za dobrú cenu. Je rozhodnuté ! Na najbližšie tri noci meníme stan za hotelovú izbu a potom sa uvidí.
Teplomer ukazuje na poludnie 39,5 stupňa v tieni a ja celý mokrý nahadzujem posledné veci do auta. Bežím rýchlo pod sprchu a o 12:30 opúšťame kemp.
Naša cesta však nesmeruje priamo do Florencie. So Sonkou sme si naplánovali 100 km zachádzku do mestečka Forlí, kde si chceme pozrieť zopár historických skvostov. Prišlo nám ľúto stratiť jeden deň iba presunom z miesta A do miesta B.
Vyrážame a hoci sedíme v klimatizovanom aute, slnečné lúče dopadajúce cez sklo nám stále nedajú vydýchnuť. O 16:30 parkujeme pri centre mestečka Forlí, keď sa nám konečne podarilo nájsť jeden z cieľov našej zachádzky – pevnosť Rocca di Rivaldino.
Odtiaľ sa peši presúvame asi 1 km na námestie s kostolom opátstva a jednou z najvyšších veží v Taliansku Abbazia di San Mercuriale (75 m). Pozornosť venujemeaj Palazzu Comunale postavenému v roku 1000.
Udalosti, ktoré sa v tomto mestečku odohrali a o ktorých sa od Sonky dozvedám sú desivé. Samé násilie, boj o moc a majetky. Zrady a vraždy. Človeku sa až nechce veriť, že to všetko sa udialo naozaj a nie je to len scenár nejakého historického veľkofilmu. Rozpisovať sa o týchto príbehoch mi však čas nedovolí. Každý koho to však zaujíma si môže tieto informácie ľahko vyhľadať. Práve preto uvádzam v týchto reportážach aspoň názvy niektorých stavieb aby Vám to pomohlo pri hľadaní.
Nastupujeme do auta a na navigácii nastavujem cieľové mesto Florenciu. Navigácia mi ponúkne dve cesty a my sa rozhodneme pre tú kratšiu avšak podstatne dlhšiu, ktorá nevedie po diaľnici. Chceme si vychutnať krásy Toskánska. Veľmi rýchlo zisťujeme prečo mi navigácia hlásila na 108 km úsek niečo vyše dvoch hodín cestovania. Priemerná rýchlosť sa pohybuje okolo 40 km za hodinu, pretože neustále stúpame do hôr úzkymi serpentínami. Začíname pociťovať nevoľnosť a tak zastavujeme na maličkom odpočívadle pri malej kaplnke. Cesta je tu naozaj veľmi úzka avšak našťastie nie moc frekventovaná. Okolitá krajina je naozaj nádherná. Myslím, že sa tak cítime aj kvôli hladu a keďže už je večer a nevedno aké by sme mali možnosti najesť sa po príchode do Florencie, vyberám varič, konzervu s párkami a urobíme si príjemný hodinový piknik.
Ďalej nám cesta už ubiehala v pohode a do Florencie sme dorazili niečo pred deviatou večer. Hoci nám ubytovanie a prvý dojem skazil absolútne nepríjemný a arogantný pracovník na recepcii, sprcha, vychladená izba, postele a prístup na internet nám hovorí aby sme sa na nejaké znervózňovanie vykašľali.
Sadám k PC a púšťam sa do zhrávania a vyberania fotografií a písania reportáži. Únavou padám niečo po pol druhej v noci.