25.08.2011
Dnes vstávame skôr hoci sa mi po včerajšom ponocovaní nechce a cítim sa poriadne unavený. Ale keď zaváhame môžeme to neskôr vydržať a tak ťahám Sonku z postele. Sadáme do auta len tak bez raňajok aby sme vyštartovali čím skôr. Presúvame sa na západ 108 kmdo preslávenej PISI s jej šikmou vežou. Cesta ušla rýchla, parkovanie bez problémov.
Ihneď bežíme bez akéhokoľvek zdržiavania kúpiť vstupenky na vežu, pretože podľa informácii na internete to býva veľký problém a väčšina návštevníkov sa tam kvôli obmedzenej kapacite nedostane. Lístky máme ale sme upozornení, že až na 12:00. To nám vôbec nevadí. Máme dve hodinky na to aby sme si pozreli ostatné zaujímavé stavby Námestia zázrakov, na ktorom sa okrem samotnej veže nachádza katedrála Santa Maria Assunta, najväčšie Baptistérium v Taliansku a Campo Santo Monumentale – gotický cintorín o ktorom sa hovorí, že sa tam telo zosnulého rozloží do 24 hodín.
Ako každý návštevník robíme množstvo fotografií a kupujeme pár suvenírov.
Pred dvanástou už čakáme na vstup pri veži. Pri stúpaní po mramorových schodoch veže si uvedomujeme ako moc je vlastne naklonená. Či chcete alebo nie, točité schodisko vám vykláňa a opierate sa raz o vnútornú stenu, raz o vonkajšiu. Podľa toho na ktorej strane špirálovitého schodiska sa práve nachádzate. Je to veľmi smiešne a ten pocit je naozaj zvláštny. Mramorové schody si už musia pamätať milióny párov nôh, ktoré po nich kráčali. Je to na nich aj pekne vidieť.
Výstup na vežu stál za to. Je to veľmi silný zážitok a sme radi, že sme mali to šťastie. Veža bola navrhnutá ako zvonica (r.1173). Na jej vrchole je osadených 7 zvonov. Každý z nich je naladený na iný tón. Pri stavbe jej tretieho podlažia nevydržalo ílovité podložie nápor stavby a táto sa naklonila o 15 centimetrov. Pri stavbe štvrtého podlažia sa pokúšali náklon veže opraviť avšak neúspešne. Z tohoto dôvodu bola stavba zvonice bola prerušená. Až v roku 1234 sa rozhodlo o pokračovaní v stavbe a jej dokončení. Dokončená veža má 8 podlaží a na jej vrchol vedie 294 schodov. Vežu dal postaviť rod Pisanovcov a preto nesie názov Pisa.
Samotnú vežu využíval aj Galileo Galilei pri jeho pokusoch s voľným pádom.
Z Pisi sa vraciame do Florencie. Pred hotelom nechávame auto a opäť sa autobusom presúvame do centra. Sonka tentokrát opäť v odeve Ezia Auditore, rovnako ako v Benátkach. Ezio sa narodil a žil hlavne vo Florencii a tak sme zvedaví či ho tu niekto spozná.
Oproti Benátkam si tu Sonku prezeralo trochu nechápavo oveľa viac ľudí. Niet sa čo čudovať, cestovali sme mestskou hromadnou dopravou a centrum mesta je preľudnené. Zastavuje sa pri nás zametač ulíc, ktorý sa začne pýtať z akého dôvodu je tak oblečená keď je vonku tak teplo. Logická otázka pretože dnes je opäť tropická horúčava 39 stupňov. Snažíme sa mu vysvetliť, že ide o autentický odev a chce navštíviť miesta po ktorých Ezio v minulosti chodil. Pýtal sa odkiaľ sme. Samozrejme Slovensko nepoznal akurát sa opýtal, či tam takýto odev nosíme bežne. Naozaj nás pobavil a tak ho žiadam o spoločnú fotografiu.
Pri Palazzo Vecchio sa pri nás zastavil mladík s poznámkou: „ Autentico Auditore !“ Chvíľku podebatíme a nasleduje ďalšia fotka.
Pár minút na to prichádza ďalší a prosí Sonku aby si nasadila kapucňu, pretože by si ju chcel vyfotiť. Má z toho radosť a prestáva si všímať turistov, ktorý nad jej odevom nechápavo krútia hlavou. Opäť prechádzame ďalšie a ďalšie hostorické miesta. Keďže sme to včera nestihli, máme namierené k najväčšiemu františkánskemu chrámu na svete Santa Crose.
Až keď pri tej stavbe človek stojí uvedomí si tie paradoxy a lži, ktoré nám cirkev podáva. Podľa svätého Františka uložil Kristus nasledovníkom bremeno chudoby a povedal: „Nič neberte na cestu, ani palice, ani chlieb, ani peniaze, ani po dvoch sukniach mávajte !“
Ako si mohla cirkev, ktorá za jednu zo základných hodnôt uznávala chudobu dovoliť taký chrám ? V roku 1322 pápež vyhlásil, že františkánsky sľub chudoby je nezákonný, že Kristus mal majetok a chcel, aby aj jeho nasledovníci mali majetok. Františkáni začali zhromažďovať peniaze a pôdu, ktoré následne prešli na pápeža. Z čoho nám vychádza záver, že interpretácia biblie je výnosná v prípade ak je človek pápež. Od začiatku našej cesty máme rovnaký pocit pri návšteve všetkých týchto chrámov. Áno sú nádherné a krásne ako historické pamiatky ale vieme naozaj, čo všetko sa za nimi skrýva ? Intrigy, vraždy, násilie pri zhromažďovaní majetku a budovaniu pozície v spoločnosti. A svedectvá týchto udalostí máme možnosť vidieť, stačí vedieť kde a čo hľadať. Nebudem sa tu k tomu viac rozpisovať, nie je to cieľom tejto reportáže.
Radšej spomeniem skvelú taliansku zmrzlinu, ktorú si aj dnes doprajeme. Obzvlášť mentolovú s kúskami čokolády, ktorá je jedinečná. Robím posledných pár fotografií pri zapadajúcom slnku a opúšťame centrum Florencie.
Na Sonku doľahol smútok. Náš výlet za historickými pamiatkami časti Talianska žiaľ končí. Ale história je fascinujúca a dá sa v nej nájsť veľa zaujímavých udalostí. Obzvlášť ak to človeka baví. A potom, je tu ešte večný Rím, ktorý mal byť pôvodne tiež jedným z cieľov našej cesty. Tak, sa snáď dočkáme pokračovania.