Burdov (395 m) - Burda

Prvé čo mi napadne pri písaní tejto reportáže je tá absurdita spojená s tým, pri akej príležitosti som na tú Burdu vôbec išiel. Chcel som využiť cesty autom na letisko do Budapešti, kde som mal vyzdvihnúť dcéru, ktorá sa vraciala z treku po Fínsku. Krajina tisícich jazier versus komárovsko-muchovsko-burinovský cíp na juhu Slovenska s názvom Burdov. No čo už, to som doma ešte netušil. Chcel som si len odfajknúť ďalší z vrcholov slovenských pohorí.
A že zrovna sem som zatiahol aj zástupkyňu nežnejšiej polovičky ľudstva ! Akoby som predtým neabsolvoval množstvo krásnych túr, kde by sa jej páčilo, ja sa jej pokúsim znechutiť turistiku tu. Takže k veci. Vrchol s názvom Burda (Plešivec) pohoria Burdov, ktoré sa nachádza blízko Štúrova je len taký "kopčok" (395 m). Ale na tento bod nevedie turistická trasa. Plánujem preto taký malý okruh a na mieste kde to bude vyzerať najjednoduchšie budeme musieť odbočiť a podľa súradníc uložených do navigácie hľadať onen BOD "B".
Aj tentokrát som naplánoval trasu ako okruh, po dobrých skúsenostiach z predchádzajúcich túr. Zastavujeme v Kováčove, kde nachádzame východzí bod okruhu. Omrkneme toten Dunaj a len tak v trekových sandálkach sa vyberieme na "prechádzku". Červená značka jasne ukazuje smer SKALY. Poďme ! No už po sto metroch nám trasu prekrížila brána. Brána a oplotenie domova dôchodcov. Čo teraz ? Podľa navigácie, aj podľa mapy vedie trasa práve tadiaľ. Po marnom hľadaní riešenia rozhodnem, že pôjdeme vľavo, pokúsime sa kopírovať plot zariadenia a na jeho konci, podľa navigácie, zase nájdeme správnu trasu. Lenže tu je to zarastené vyše hlavy burinami cez ktoré to nepôjde. Tak ideme po koľajoch a hľadáme. A našli sme. Nejaký ledva viditeľný chodníček v hustom poraste. Skúsime sa predrať. Je jasné, že tu sa na turistiku nechodieva. Predierame sa burinami. Všetko nás škriabe. Všade vôkol sa to hemží muchami. Musíme to prekonať, hore to snáď bude pokračovať normálne. Nachádzame červenú značku. Hmm, to znamená, že ideme dobre a chodník naozaj vedie tadiaľto. Akurát v mapách aj navigácii je všetko vedené cez areál domova. Aj tak sa inakadiaľ nedá, tak je to jedno. Konečne sa dostávame z porastu do listnatého lesa. Tak snáď to tu ... "Au, do prdele, tu je komárov !", nadávam. Jedným plácnutím na svojom lýtku rozpleštím naraz až troch. Dve muchy jednou ranou - to sa nechytá. Tu frčí, tri komáre jednou ranou ! Tak a je mi jasné prečo tu nie sú ani chodníky vyšľapané. Abnormálne množstvo buriny, múch, komárov a do toho poriadny úpek. Rozhodli sme sa šliapať a pekne rezko. Akonáhle zastavíš, máš to na tele. Ak dýchaš ústami, nakŕmiš sa.
Hľadím do navigácie a hľadám bod z ktorého by bolo najbližšie k súradniciam vrcholu. Po necelej hodine nachádzame lesnú neznačenú cestičku vyjazdenú traktormi, ktorej smer sa zdá správny smerom k bodu "B". Áno, približujeme sa. V momente, keď sa cestička otáča iným smerom, nezostáva nám nič iné, iba sa predierať lesom a podľa navigácie sa priblížiť k cieľu. Vlastne lesom ? Silné slovo. Porastom ! Pripomína mi to hľadanie skrýše Geocache. Od odbočky z chodníka sme prešli 1,5 km a blížime sa k cieľu. Teda aspoň podľa Garminu. Podľa okolia netušíte, či ste na nejakom vrchole či nie. Všetko je zarastené. Aha, tu to bude ! 15m, 11m, 7m, 5m, 3m, 6m, 5m, 3m, 7m ... motám sa a hľadám v kroví kedy mi navigácia ukáže 0. Akosi blbne. A hľa, nájdem v tráve vyvalený "patník". Označenie vrcholového bodu.
"Severní pól byl dobit ! No, nic moc ! ", ako hovorí Frištenský z Cimrmanovej hry Dobití severního pólu. Takže odfajknuté zo zoznamu. Urobíme nejaké fotky, hoci tu sa o vrcholových nedá hovoriť. Ale nemôžem hovoriť všetko iba v zlom. Musím pochváliť priateľku Beu, že to so mnou zdieľala bez jediného breptu. Bola spestrením tohoto výletu. Myslím, že zobrať sem niekoho z chalanov, tak ma už dávno nakopú do prdele. Skôr mňa stále trápili výčitky kam som ju to zatiahol.
Nešpekulujeme kadiaľ ďalej a rozhodli sme sa nehľadať inú trasu z vrcholu dolu. Sledujem navigáciu kadiaľ sme sem prišli a po našej trase sa vraciame 1500 metrov na značkovaný okruh. Nasadzujeme opäť svižné protikomárovské tempo. Je teplo, voda sa minula ale o 3,5 km by sme mali prísť na rázcestie Pri troch studničkách, takže snáď tam doplníme tekutiny. Prefrčali sme to za 38 minút. Chodím, hľadám no ani jednu, nieto ešte tri studničky. Nemalo sa to volať Tri sudičky a niekto to z tej maďarsky hovoriacej menšiny poplietol ? Po 15 minútach hľadania to vzdávam. Do konca nám zostáva 6,5 km, tak to dorazíme. A prvé domy budú ešte skôr, tak tam snáď bude krčma. Prešli sme ten záver za 72 minút. Bez zastávky. Žiadna studnička ani krčma sa nekonala. Chceli sme byť už čím skôr v aute. Napiť sa, prezuť sa a ochladiť klimatizáciou auta. Podľa navigácie sme prešli spolu 16 kilometrov. Aj tak pekne, hovoríme si. No stačilo.
Ak vôbec ešte pôjdem niekde na juh vybehnúť na nejaký ten "kopčok", tak len v zime.
Pri spomienke ako ma všetky tie štípance svrbeli ešte tri dni, tak sa teším, že nežijem na dolniakoch a do hôr to mám len na skok ! 

Robo

fotogaléria