Pupov (1096 m) - Kysucká vrchovina

Pupov, najvyšší bod Kysuckej vrchoviny. Zostáva turisticky málo navštevovaný, napriek tomu, že sa dvíha priamo nad Terchovou. Nachádza sa severne od Veľkého a Malého Rozsutca a ešte spadá do ochranného pásma NP Malá Fatra. Tento v poradí desiaty výstup na najvyššie vrcholy slovenských pohorí sme sa dnes vybrali absolvovať spolu s Vladom. Keďže nás ráno privítalo pekné počasie, potvrdzujeme si dnešný výlet. Študujem mapy a vyberám trasu. Ani tentokrát hlavný vrchol pohoria nie je na značenej turistickej trase. A tak overujem navigáciu, či ho pozná, alebo si budem musieť zaznamenať jeho súradnice. V zozname navigácie som Pupov našiel a tak už len zvažujem, či si za východiskový bod zvoliť Šípkovú na severe, alebo Biely Potok na juhu. Voľba padla na Biely Potok, kde sa presúvame Vladovým pežotíkom. Parkovisko pri Hotely Diery sa zaplňuje autami. Pekné počasie vyhnalo množstvo turistov do prírody. Navštíviť Diery v takýto deň, to nie je nič pre nás. My na našich výletoch hľadáme pokoj a pohodu. Autom sa presúvame o 500 metrov ďalej, kde v pohode môžeme zaparkovať na veľkom odpočívadle. Nie je tu ani jedno auto a tipujem, že na túto stranu moc turistov nechodí. Keď už sú v Malej Fatre, tak si vyberajú turisticky atraktívnejšie miesta. A môj dohad sa potvrdil, keď sme za celý deň nestretli ani jedného turistu. 
Netreba veľa slov k takýtmo jednoduchým výletom. Myslím, že sa skôr sústredím na pár slov o trase, ktoré by mohli byť užitočné ak by mal niekto záujem vybrať sa tiež na tieto naše výlety alebo dokonca absolvovať všetky výstupy na vrcholy slovenských pohorí ako sa snažíme my.

Z parkoviska sme sa vybrali sledujúc zelenú turistickú značku vedúcu na Poľany. Cesta vedie najskôr popri obydliach domácich osadníkov. Časť sa nazýva Huličiarovci. Postupne sa staré domy menia na víkendové chalupy a pribúdajú aj nové štýlové drevodomy. Na nádvoriach panuje čulý sobotňajší ruch, miestny orieškovia štekotom upozorňujú na príšelcov. Trasa sa stáča pomedzi domky a ocitáme sa na poľnej ceste, ktorá nás vedie ďalej po horských lúkach. Stačí sa obzrieť a oba Rozsutce máme priamo pred nami. Po pol hodine chôdze sme na rázcestí Poľany, kde odbočíme na žltú značku, smerujúcu na Pupov. Avšak nie na najvyšší bod, ale západný vrchol s rovnakým názvom. Po pár minútach nachádzame pekne urobenú studničku, kde sa dá osviežiť. Ďalej cesta vedie zmiešaným lesom prudším stúpaním, kde na 1500 metrov dlhom úseku treba zdolať výškové prevýšenie 300 metrov. Nie je to nič náročné. V priebehu 40 minút stojíme pri značke označujúcej Pupov s nadmorskou výškou 1045 metrov. To že sa jedná o západný, nižší vrchol tu uvedené nie je. Vyberám z batohu dve plechovky pivka a tíšime smäd. Žiaľ z toho bodu si žiadne výhľady do okolia neužijete. Všetko vôkol je zarastené drevinami. Po krátkej pauze nastavujem na navigácii priamy smer na Pupov. Začíname sa predierať porastom. Celá lúka je husto zarastená borievkami a nikde žiadny vyšľapaný chodník. Sledujem aké také cestičky zveri dúfajúc, že to je pozostatok chodníka. Kľučkujeme vľavo, vpravo a je mi jasné, že sú to iba chodníčky zveri. Ja som odhodlaný sa na vrch predrať stoj čo stoj. Vlado konštatuje, že ak to má takto pokračovať, tak to nemá zmysel. Tak sa predieram vpred a hľadám cestu. Priamo na východ, "Zpátky ni krok !", a dúfam, že pod smrekmi, ktoré už sú na dohľad nájdeme lepšiu cestičku. Spomínam na Burdov, kde sme sa takto predierali s Beou. V príšernej horúčave, prachu a za prítomnosti početných rojov komárov a múch. Ale cieľ je cieľ. A presne ako som predpokladal. Po 200 metroch predierania borievkami nachádzame riadny turisticky chodník, ktorý smeruje ďalej. Cestou späť sme sa už nepredierali. Chodník totiž vedie až na žltú turistickú trasu. To sme však cestou tam nevedeli. Chodník nie je z vrcholu vidieť. Teraz to viem, a dávam radu ďalším, kto by sa tu chceli vybrať, že od značky západného vrcholu treba pokračovať normálne ďalej po žltej značke smerom na sever. Po 30-40 metroch natrafíte na "onen" chodník odbočujúci vpravo a smerujúci na hlavný vrchol. Ale ak sa chcete predierať a užiť si to podľa nás poďte priamo ! 

Od označenia západného vrcholu, kde sme opustili žltú značku, až po hlavný vrchol Pupov s nadmorskou výškou 1096 mnm je to presne 2 kilometre, ktoré sa dajú prejsť úplne v pohode. Cesta vedie hrebeňom, širokou lesnou cestičkou vyjazdenou lesnými strojmi, bez akéhokoľvek stúpania. Hlavný vrchol nachádzame na lesnej čistinke. Navigácia nás upozorňuje, že sa blížime a tak hľadáme nejaký ten "patník". Našli sme ho ľahko. Bol označený aj brvnami dreva, ktoré sa nedali prehliadnuť. V minulosti asi tvorili nejaké lepšie označenie tohoto bodu, dnes už sú prehnité a pováľané. Takže máme ďalší zdolaný kopčok !

Tentokrát Vlado vyberá z batohu dve plechovky pivka a opäť zaháňame smäd. Nesmie chýbať tradičná vrcholová fotka. Ani tentokrát sa nikam neponáhľame. Posedíme na jarnom slniečku a užívame si ticho a samotu. Spomeniem si ako to asi vyzerá oproti v Jánošíkových dierach. Tam musí byť ľudí a kriku. Brrrrr.

Po polhodinovej pauze sa vraciame lesnou cestou späť na západný vrchol. Našu trasu som úmyselne naplánoval tak, aby sme z vrcholu pokračovali okruhom ďalej po žltej značke, až po osadu Jánošikovci. Začíname prudko klesať. Po dvadsiatich minútach prichádzame k osade, kde sa v roku 1688 narodil Juraj Jánošík.

Juraj Jánošík, legendárny zbojník, ktorý sa stal zbojníckym kapitánom už ako 23 ročný pre svoje vodcovské vlastnosti a udatnosť. Jeho zbojníčenie však trvalo iba jeden a pol roka. Najviac lúpežných prepadov uskutočnil so svojimi tovarišmi v roku 1712, kedy olúpili o majetok bohatých mešťanov i viacerých šľachticov. Na Jánošíka a jeho tovarišov bola preto vyslaná posilnená posádka drábov. Zbojníckeho kapitána zlapali v marci 1713 v Klenovci. Po krutom mučení bol odsúdený na smrť. Pre výstrahu ho potom verejne popravili zavesením na hák. Juraj Jánošík zomrel len ako 25 ročný. Po smrti sa pre poddaný ľud, z ktorého pochádzal, stal legendou a hrdinom, ktorý sa opovážil vzoprieť feudálnemu útlaku a neslobode.

Prechádzame osadou a prezeráme si staré drevenice. Na blízkom políčku orú zem starým spôsobom. Kôň, pluh a oráč. Ale rozdiel vidieť už zdiaľky. Oráč drží v ruke mobil a s niekym telefonuje. Rozvoj techniky nezastavíš ani na kopaniciach. O tejto osade, mieste narodenia legendárneho zbojníka sa dozvedám až teraz. A pritom sme v Malej Fatre boli už toľkokrát. No aspoň sa mi potvrdilo, že je stále čo vidieť a objavovať. Hoci aj pár kilometrov za domom. 

Za osadou sa napájame na zelenú turistickú trasu, ktorá nás po pár minútach chôdze dovedie na rázcestie Poľany, kde sme už dnes boli a kde sme odbočili smerom na Pupov. Čakajú nás posledné dva kilometre mierneho zostupu po už známej trase, v priebehu 25 minút sme späť pri aute. Prezerám údaje v navigácii. Celá trasa mala 12 kilometrov a my sme ju prešli za štyri a štvrť hodinky. Z toho sme hodinu postávali alebo presedeli. Skutočne, ďalšia fyzicky nenáročná turistika v peknej prírode, bez davov turistov. A čo viac, so zaujímavým miestom, ktoré stojí za návštevu. 

Keďže je opäť pekný deň a ešte málo hodín navrhujem Vladovi aby sme sa namiesto obeda v nejakej pizzérii zastavili v obchode, kúpili si klobásky na opekanie, chlieb a môžeme pekný deň spečatiť síce nezdravou, ale za to chutnou baštou. A tak o hodinku sedíme u mňa na zahrádke a pochutnávame si na pečených klobáskach. "A vo-vo-vo tom to je !"

Robo

fotogaléria