Veľká Rača (1.236 m) - Kysucké Beskydy

Výstup na šiesty z tabuľky vrcholov slovenských pohorí patrí Veľkej Rači v Kysuckých Beskydoch. Zostaviť tentokrát okruh so štartom a cieľom v tom istom bode bolo pomerne jednoduché. Stačilo pozrieť do mapy. Týmto bodom bude Oščadnica, Lalík. Vyberieme sa modrou značkou na chatu na Rači, odtiaľ červenou na vrchol, ďalej sa pozrieme na územie poľských susedov a prejdeme na Kykulu, odkiaľ sa vrátime po žltej späť na Lalík. Plán bol jasný, počasie hlásili taktiež priaznivé a tak sme v dvojici s Vladom v júlovú sobotu vyrazili. Auto sme nechali na parkovisku v Lalíku a už pred siedmou sme začali náš dnešný okruh pomalým stúpaním sledujúc modrú značku. Jeden huňatý havkáč sa rozhodol, že nás od posledných domov odprevadí. Zjavne sme mu boli sympatický, pretože šiel s nami 20 minút. Začal som mať obavy aby sa nezatúlal, predsa sme už prešli kus cesty. Ale on nie a nie sa vrátiť. "Kamarát, budem k tebe zlý, odpusť mi to, ale musím ťa zahnať," hovorím a odháňam huňáča, ktorý zostal sedieť v strede prašnej cesty a smutne pozerá prečo mu to robím. Po polhodine chôdze začína poriadne stúpanie lyžiarskou zjazdovkou. Našťastie netrvá dlho. Necelú hodinku chôdze od parkoviska stojíme na rázcestí so zelenou značkou pri chate na Rači. O hodinku by sme mali byť na vrchole. Trasa vedie naozaj krásnym prostredím, miernym a plynulým stúpaním. V jej polovici narazíme na jaskyne s názvom Skalné diery, ktoré sú podľa informačnej tabule ukážkou ojedinelej jaskyne pseudokrasového charakteru. Kukáme do "ďuri" porobíme zopár fotiek, osviežime sa a pokračujeme k vrcholu, stále veľmi pekným chodníkom vedúcim spočiatku listnatým, neskôr ihličnatým lesom. Chodník lemujú záhony čučoriedok. Čoskoro stojíme na vrchole Veľkej Rače. Netrvalo nám to ani uvádzanú hodinku od rázcestia značiek. Je tu naozaj pekne. Lavičky, rozhľadňa a výhľady všetkými smermi. Okrem nás sú tu traja "značkári", ktorý dopĺňajú na rázcestníky reklamné tabule z ktorých sa dozvedáme, že HORALKA (doboška) je Váš turistický sprievodca. Úžasné ! Nebyť tejto dôležitej informácie, práve upevnenej na vrcholovom značení, nikdy by mi to nenapadlo. Holt, pred reklamou sa neschováš už ani v horách.
Schádzame asi 100 metrov už na stranu susedov poliakov, ktorý tu na vrchole Wielka Racza majú postavenú chatu. Neodoláme pokušeniu na jedno orosené a tak nám poľský ŽYWIEC nesmierne ulahodil. Sedíme na lavičke pred chatou, popíjame pifko a tešíme sa aká je dnešná túra perfektná. Posedeli sme viac ako pol hodinku a vydávame sa na cestu ďalej. Chvíľu hľadáme správny smer ale navigácia ma nasmeruje. Aj keď je trochu problém, pretože v nej nemám nainštalované poľské mapy. No nachádzame turistickú značku a pokračujeme po nej stále v hraničnom pásme oboch republík. Tento úsek je dlhý 7,7 km a pohodovým tempom ho zvládame za presne dve hodinky. Prichádzame na vrchol Kykula, odkiaľ máme pokračovať žltou značkou do Oščadnice. Tu zisťujeme, že na smerovníku žiadna informácia o žltej trase nie je. Overujem navigáciu, pozerám tlačenú turistickú mapu. Podľa oboch smeruje z Kykule žltá značka do Oščadnice. Už sa nám to stalo viackrát, že turistické značenia nie sú dostatočne obnovované a zvykli sme si, že sa navigácia stáve spoľahlivým zdrojom určenia správnej cesty. Tak jej budeme veriť. Keď chceme dôjsť k autu, inú možnosť aj tak nemáme. Jedine sa vrátiť celú trasu späť. Po chvíli nachádzame na strome zamaľovanú žltú značku. Žeby zrušili chodník ? Neskôr nájdeme ešte ďalšie, tentokrát v poriadku. Zjavne ideme dobre akurát premýšľame, prečo je to značenie premaľované a prečo chýbal na vrchu smerovník. Zišli sme presne kilometer a prvýkrát sa musíme vrátiť. Naša trasa nesúhlasí so značkou v navigácii. Ani lesná cesta po ktorej ideme nesedí. Navigácia nás chce ťahať do hustých krovín. Dolinu, do ktorej chceme ísť vidíme, takže smer máme správny. V tom sa z krovín rúti turista. Je úplne do nitky mokrý, zablatený a celé oblečenie má špinavé. Hovorí, že chcel ísť po žltej značke z parkoviska Lalík na Kykulu ale žiadnu žltú značku nevedel nájsť, tak sa držal striktne navigácie. Avšak táto ho ťahala krovinami, bažinami a má toho plné zuby. Ukazujeme mu správny smer kadiaľ sme prišli a je nám jasné, že TOPO mapa v navigácii ani tlačená mapa v batohu, nekorešponduje so skutočnosťou. Ešte, že sme ho stretli. Odmietame poslúchať v tomto prípade Garmina a rozhodujeme sa pokračovať poľnou cestou, ktorá jasne smeruje niekam dolu do doliny. A dobre sme spravili. Po nejakom čase nachádzame opäť na strome zabudnutú žltú značku. Začíname si uvedomovať, že chodník tu v skutočnosti viedol avšak niekomu zjavne proti jeho vôli. Žeby vlastnícke záujmy ? Nevedno. Trasa uvedená v navigácii je neprechodná, my ideme správne ale podľa navigácie zle. Vysvetľujem si to tak, že niekto musel nahlásiť a akosi zrealizovať zmenu turistickej trasy. Avšak iba administratívne. Pretože tadiaľ cesta nevedie a ani neviedla. Nie je okrem máp vyznačená ani smerovníkmi ani značkami. Rozmýšľam, či pôvodná trasa po ktorej ideme nevadila poľovníkom, podľa MEGAposedu, popod ktorý práve prechádzame. Opäť natrafíme na starú žltú značku, čiže v minulosti sa chodilo po tejto poľnej ceste. Ideme správne. Postupne schádzame dolu. Bez predierania sa bažinami a kríkmi. Úplne v pohode, suchý a čistý. Prešli sme takmer 20 kilometrov a sme obaja spokojní. Škoda toho záveru, bol by to inak pekný okruh, ktorý by sme každému odporúčali. Takto sa žiaľ nedá. Ale rozhodne aj výstup a zostup na vrchol Veľkej Rače po tej istej trase je pekná túra. Odporúčame !
Značíme si ďalší zdolaný kopčok a cestou domov sa zastavujeme na pizzu v Oščadnici. Po takej parádnej šesť a polhodinovej túre chutí výborne.

Robo

fotogaléria