Veľký Javorník (1.071 m) - Javorníky

Výstup číslo sedem ! Šťastná sedmička ? Ale áno. Ráno sme si s Vladom zavolali, že je pekný čas, či niekam nevyrazíme. A opäť sme všetko prispôsobili operatívne. Sadol som nad mapu a vybral ďalší výstup na jeden z vrcholov slovenských pohorí. Štyridsať kilometrov od Žiliny máme Veľký Javorník, najvyšší bod Javorníkov. Keď sa presunieme do Štiavnika, časť Ráztoka, kde by sme nechali auto, budeme mať dokonca na výber urobiť jeden z dvoch okruhov, ktoré mi mapa ukazuje. A to môžeme rozhodnúť až na mieste podľa chuti a okolností. A tak pohádžeme do batohov zopár vecí a ide sa. 

Keď je chuť, dá sa ísť na túru aj na pravé poludnie. O tom svedčí aj tá dnešná. Náš pochod sme začali presne o 12:00 z malého parkoviska na konci obce. Krásny, bezoblačný deň. Škoda by bolo len tak posedávať doma. Kráčame po žltej značke miernym stúpaním po širokej cestičke a tešíme sa nášmu rozhodnutiu. Nikam sme sa neponáhľali. Napriek tomu, že tabuľa pri aute ukazovala, že do sedla Veľký Javorník to máme dve hodiny, už za 97 minút sme na mieste. Samotný vrchol Veľkého Javorníka musíme hľadať podľa GPS navigácie, nakoľko nie je na značenom chdníku a nie je označený tabuľkou. Ale to už je asi tretí z vrcholov, takže s tým počítame a hľadáme podľa rád môjho Garmina. Asi 120 metrov od sedla Veľký Javorník, nachádzame kameň označujúci najvyšší bod. Upevňujem foťák na statív, pretože tradičné zdokumentovanie stisku rúk na vrchole nemôže chýbať ani dnes. Vraciame sa späť do sedla, pretože budeme pokračovať po červenej značke smerom na Butorky. Po pár krokoch zastavujeme a obzeráme si skalné pyramídy a skalných mužíkov vyskladaných všado okolo.  Prikladáme aj my za nás po kamienku na pyramídu. Veľmi príjemné miesto. Ostatne, celá túra sa nám mimoriadne páči a dúfame, že taká bude aj naďalej. Zjavne tu nechodí až tak veľa turistov. Je tu ticho a hlavne čisto. 

Je 14:15, máme za sebou 8,6 km a stojíme pri rázcestníku Butorky. Tu sa musíme rozhodnúť, či zamierime po zelenej značke smerom dolu k autu, alebo si náš okruh predĺžime na "veľký okruh". Je krásne, okolie sa nám páči, síl máme na rozdávanie, tak sme sa zhodli, že sa nám dolu ešte nechce. Tú kratšiu variantu spomínam úmyselne. Ak by sa chcel niekto inšpirovať a vybrať sa sem na kratší výlet alebo na vychádzku s deťmi, odporúčam. 

A tak pokračujeme pekným hrebeňom po červenej značke ďalšie dva kilometre. Tu sme si nevšimli odbočku prudko vpravo na modrú značku, pretože sme boli zaujatý do rozhovoru. Až keď sme "dokecali" a preventívne som sa pozrel na navigáciu, oznamujem to Vladovi. Nič sa nedeje, tak sa ten kúsok vrátime ! Ten "kúsok" bolo nakoniec hore-dole 2,5 km ale vôbec nám to nevadilo. Vraciame sa a nachádzame modrú značku po ktorej budeme pokračovať na ďalšie rázcestie - nad Zápačou. Okolie je stále veľmi pekné. Zhodujeme sa na tom, že to je jedna z najkrajších túr, ktoré sme išli. O necelú hodinku sme na spomínanom rázcestí. Máme prejdených takmer 17 kilometrov. Odtiaľto budeme pokračovať po žltej značke a pomaly zostúpime až k nášmu autu späť do Ráztoky. Po osemdesiatich minútach sme opäť pri aute. Pozerám údaje v navigácii a oznamujem Vladovi, že sme nakoniec prešli pekných 22,6 km za 5 hodín a 38 minút aj s prestávkami. Sme spokojný ako s prejdenými kilometrami, tak aj so zvolenou trasou, ktorá sa nám dnes páčila. Keď to porovnám s výstupom č.5 na Burdov tak to hodnotím kurzom 1000:1. Bodaj by nás čakali ďalšie takéto pekné miesta. 

Túto túru vrelo odporúčame !

Robo

fotogaléria